​​​​​​​Gensek: Predsedatelstvo Azerbaydjana naseleno na transformasiyu i povisheniye effektivnosti SVMDA

​​​​​​​Gensek: Predsedatelstvo Azerbaydjana naseleno na transformasiyu i povisheniye effektivnosti SVMDA

V dekabre 2024 goda Azerbaydjan stal predsedatelem v Soveshanii po vzaimodeystviyu i meram doveriya v Azii (SVMDA) na 2024–2026 godi. Etot period otkrivayet novie perspektivi dlya aktivizasii pan-Aziatskogo sotrudnichestva, ukrepleniya vzaimnogo doveriya mejdu stranami regiona i prodvijeniya inisiativ, napravlennix na obespecheniye bezopasnosti i ustoychivogo ekonomicheskogo razvitiya kontinenta.

V intervyu Report Generalniy sekretar SVMDA Kayrat Saribay otmetil, chto predsedatelstvo Azerbaydjana predostavlyayet unikalnuyu vozmojnost usilit rol organizasii v reshenii klyuchevix vizovov, stoyashix pered kontinentom. On takje rasskazal o prioritetnix napravleniyax v deyatelnosti SVMDA, a takje o planax po uglubleniyu dialoga mejdu yego gosudarstvami-chlenami.

- V 2025 godu v ramkax SVMDA ojidayetsya provedeniye bolee 20 meropriyatiy v Azerbaydjane. Ne mogli bi vi podrobnee rasskazat ob etix meropriyatiyax?

- Dlya SVMDA vklad kajdogo gosudarstva-chlena vajen dlya ukrepleniya doveriya i sotrudnichestva, a 2025 god stanet osobennim blagodarya shirokomu spektru meropriyatiy, predlojennix novim predsedatelstvom. Dannie inisiativi sootvetstvuyut devizu predsedatelstva Azerbaydjana - "Ukrepleniye SVMDA, vzaimosvyazannost, sifrovizasiya i ustoychiviy rost" - i otrajayut prioriteti gosudarstv-chlenov.

Plan po realizasii mer doveriya SVMDA na 2025 god vklyuchayet 44 meropriyatiya, iz kotorix okolo 20 predlojeni Azerbaydjanom, oxvativayushiye vse pyat klyuchevix napravleniy raboti SVMDA: ekonomicheskoye, ekologicheskoye, chelovecheskoye i voyenno-politicheskoye izmereniya, i izmereniye novix vizovov i ugroz.

Osobenno vajno, chto inisiativi Azerbaydjana obespechivayut vsestoronniy dialog i sotrudnichestvo, ukreplyaya mnogostoronnost i uchitivaya interesi vsex gosudarstv.

Sredi zaplanirovannix inisiativ mojno videlit neskolko klyuchevix napravleniy:

Po ekonomicheskomu sotrudnichestvu i sifrovizasii

  1. Konferensiya rukovoditeley portov stran SVMDA, napravlennaya na razvitiye transportnoy infrastrukturi i ukrepleniye regionalnoy vzaimosvyazannosti
  2. Forum po sifrovoy transformasii i innovasiyam, sposobstvuyushiy vnedreniyu peredovix texnologiy v razlichnix sferax
  3. Vistavka MSP v ramkax yejegodnogo zasedaniya Delovogo soveta SVMDA, predostavlyayushaya platformu dlya malogo i srednego biznesa i obmena luchshimi praktikami

Po ekologicheskoy ustoychivosti i prodovolstvennoy bezopasnosti

  1. Proyekt "Zeleniy turizm zamknutogo sikla", oriyentirovanniy na podderjku ekologicheskoy ustoychivosti i razvitiye kulturnogo obmena
  2. Mejdunarodniy sammit po praktikam selskogo xozyaystva, naselenniy na povisheniye prodovolstvennoy bezopasnosti v regione

Po kulturnomu sotrudnichestvu i innovasiyam

  1. Konferensiya po oxrane kulturnogo naslediya, aksentiruyushaya vnimaniye na soxranenii obshix sennostey i tradisiy stran-uchastnis
  2. Konkurs po iskusstvennomu intellektu v iskusstve, napravlenniy na razvitiye tvorchestva i integrasiyu texnologiy v kulturnuyu sferu

Po ustoychivomu razvitiyu i molodejnim inisiativam

  1. Meropriyatiye "SUR v deystvii" v ramkax yejegodnogo zasedaniya Molodejnogo soveta SVMDA, sposobstvuyushee prodvijeniyu povestki ustoychivogo razvitiya sredi molodeji.

Uveren, chto eti inisiativi ne tolko privlekut aktivnoye uchastiye gosudarstv-chlenov, no i stanut vajnim shagom v realizasii seley predsedatelstva, sposobstvuya ukrepleniyu doveriya, ustoychivomu razvitiyu i sovmestnomu progressu v regione.

- Kak vi osenivayete vklad Azerbaydjana v razvitiye gumanitarnix i sosialnix programm v ramkax SVMDA? Kakiye novie inisiativi mogut bit predlojeni dlya uluchsheniya sosialnogo blagosostoyaniya v nashix stranax?

- Vklad v gumanitarnie i sosialnie programmi - vajniy prioritet vsex gosudarstv-chlenov SVMDA. Azerbaydjan v kachestve predsedatelya v organizasii rassmatrivayet SVMDA kak effektivnuyu platformu dlya ukrepleniya mira, stabilnosti i povisheniya kachestva jizni, delaya osobiy aksent na gumanitarnom razvitii.

Osoboye vnimaniye udelyayetsya pravam jenshin, molodejnoy politike, nauke i obrazovaniyu, mejchelovecheskim kontaktam i dialogu sivilizasiy. V 2021 i 2024 godax ministri inostrannix del SVMDA dopolnili Katalog mer doveriya SVMDA (osnovopolagayushiy dokument SVMDA, opredelyayushiy napravleniya deyatelnosti organizasii – prim.) voprosami rasshireniya prav i vozmojnostey jenshin i devochek i napravleniyem volonterstva, podcherknuv yego znacheniye dlya ustoychivogo razvitiya. V oktyabre 2024 goda v Astane proshel perviy Slet liderov volonterskix dvijeniy, a v dekabre 2025 goda v Baku sostoitsya vtoroy Slet, priurochenniy k Mejdunarodnomu godu volonterov OON v 2026 godu.

Sredi drugix inisiativ Azerbaydjana - institusionalizasiya voprosov ukrepleniya roli jenshin, rasshireniye vozmojnostey jenshin v segmente MSP, ukrepleniye obrazovatelnogo sotrudnichestva cherez zapusk Partnerskoy seti vedushix universitetov. Eta inisiativa napravlena na aktivnoye vovlecheniye SVMDA v nauchno-obrazovatelnuyu sferu i budet koordinirovatsya Universitetom ADA. Krome togo, rassmatrivayetsya vklyucheniye nauki i obrazovaniya v Katalog mer doveriya, chto pozvolit sistematizirovat sotrudnichestvo v etix oblastyax i usilit ix znachimost v ramkax povestki SVMDA.

Uvereni, chto pod predsedatelstvom Azerbaydjana gosudarstva-chleni uglubyat dialog i predprimut soglasovannie deystviya v etix sferax. Dannie inisiativi prinesut prakticheskuyu polzu, ukrepyat vzaimoponimaniye, uvajeniye k kulturam i sozdadut novie vozmojnosti dlya povisheniya blagosostoyaniya naseleniya v nashix stranax.

- Kakiye meri budut predprinyati v ramkax SVMDA dlya resheniya problem bezopasnosti, vklyuchaya kiberugrozi i terrorizm?

- Mi jivem v epoxu, kogda riski i ugrozi globalnoy bezopasnosti stremitelno transformiruyutsya. Aziya, gde sosredotocheno 60% naseleniya mira, ostayetsya odnim iz naibolee slojnix regionov v etom otnoshenii. Istoki etix riskov raznoobrazni, ix proyavleniya mnogogranni, i ix effektivnoye resheniye trebuyet kollektivnogo podxoda. V takix usloviyax SVMDA mojet sigrat klyuchevuyu rol, predlagaya mnogostoronniye mexanizmi dlya protivodeystviya etim vizovam.

Protivodeystviye terrorizmu ostayetsya odnim iz prioritetnix napravleniy SVMDA. Etot vopros vklyuchen v razdel "Novie vizovi i ugrozi" Kataloga mer doveriya. Gosudarstva-chleni aktivno obmenivayutsya opitom i ukreplyayut sotrudnichestvo v etoy sfere.

Na shestom Sammite SVMDA v Astane v 2022 godu bil prinyat Plan deystviy SVMDA po realizasii Globalnoy kontrterroristicheskoy strategii OON - naibolee vseob’emlyushiy dokument takogo roda v Aziatskom regione. V etoy sfere SVMDA razvivayet partnerstva s drugimi mejdunarodnimi organizasiyami, vklyuchaya Kontrterroristicheskoye upravleniye OON, SHOS i yee Regionalnuyu antiterroristicheskuyu strukturu.

Vajnuyu rol igrayut koordinatori napravleniya: Indiya v 2023 godu organizovala seminar po protivodeystviyu radikalizasii; Tursiya v 2024 godu stala sokoordinatorom i prodoljila rabotu, organizovav treningi po ukrepleniyu granis i protivodeystviyu peremesheniyu terroristicheskix grupp.

Nashi budushiye usiliya sosredotochatsya na obmene peredovim opitom po reabilitasii bivshix ekstremistov, rabote s molodejyu i marginalizirovannimi gruppami, a takje ukrepleniyu mer bezopasnosti granis dlya predotvrasheniya peremesheniya terroristicheskix grupp i nezakonnogo oborota orujiya.

Chto kasayetsya kiberbezopasnosti, ili, kak eto oboznachayetsya v terminologii OON, "bezopasnost IKT i ix ispolzovaniya", stala vajnim napravleniyem vzaimodeystviya v ramkax SVMDA s 2021 goda posle vklyucheniya etoy temi v Katalog mer doveriya. Gosudarstva-chleni udelyayut osoboye vnimaniye protivodeystviyu prestupnomu ispolzovaniyu IKT i obespecheniyu mejdunarodnoy informasionnoy bezopasnosti. Na shestom Sammite SVMDA glavi gosudarstv i pravitelstv organizasii podderjali neobxodimost mejdunarodnogo sotrudnichestva v etoy sfere.

V ramkax svoyego predsedatelstva Azerbaydjan planiruyet v 2025 godu provesti treningi dlya spesialistov po kiberbezopasnosti, a takje inisiirovat obsujdeniye i prinyatiye sovmestnogo plana deystviy po zashite personalnix dannix. Kazaxstan predlojil organizovat konferensiyu visokogo urovnya po informasionnim texnologiyam i kiberbezopasnosti.

Otdelno xotelos bi otmetit, chto predsedatelstvo Azerbaydjana planiruyet rassmotret gumanitarnoye razminirovaniye kak novuyu meru doveriya v ramkax SVMDA, s fokusom na obmen peredovim opitom, uchitivaya aktualnost etogo vizova dlya mnogix stran Azii, stalkivayushixsya s minnim zagryazneniyem.

Ubejden, chto sovmestnie usiliya gosudarstv-chlenov pozvolyat effektivno protivostoyat sovremennim vizovam, ukreplyaya bezopasnost i stabilnost regiona.

- Kakiye rezultati ojidayutsya po itogam predsedatelstva Azerbaydjana v SVMDA?

- Predsedatelstvo Azerbaydjana znamenuyet soboy nachalo novoy epoxi, xarakterizuyusheysya dvumya znachitelnimi preobrazovaniyami: tekushim prosessom transformasii SVMDA v polnosennuyu mejdunarodnuyu organizasiyu i glubokimi peremenami v geopoliticheskom i ekonomicheskom kontekste. V etom prosesse osobuyu znachimost priobretayut vzaimodeystviye i yedinstvo Azii, kotoraya vse bolee utverjdayet sebya kak sentr globalnogo rosta, innovasiy i politicheskogo vliyaniya.

Eti masshtabnie peremeni trebuyut effektivnoy koordinasii i soglasovannix deystviy mejdu stranami. Azerbaydjan, obladaya bogatim opitom mnogostoronnego vzaimodeystviya, v chastnosti v Dvijenii neprisoyedineniya i v ramkax COP29, dokazal svoye liderstvo v period predsedatelstva v krupneyshix organizasiyax i inisiativax. Kstati, etot moment bil otmechen kak v vistuplenii ministra inostrannix del Djeyxuna Bayramova na SMID SVMDA (v dekabre 2024 goda – prim.), tak i mnogochislennimi ekspertami i nablyudatelyami. Doveriye gosudarstv-chlenov k Azerbaydjanu kak k Predsedatelyu slujit yarkim svidetelstvom visokoy kompetentnosti strani i yee gotovnosti k realizasii ambisioznix zadach.

Predsedatelstvo Azerbaydjana oriyentirovano na ukrepleniye SVMDA cherez vzaimosvyazannost, sifrovizasiyu i ustoychiviy rost v Azii. Dlya dostijeniya etix seley strana sosredotochitsya na trex prioritetnix napravleniyax: transformasii i institusionalnom razvitii SVMDA, otraslevom sotrudnichestve cherez realizasiyu mer doveriya i sodeystvii sinergii mejdu SVMDA i drugimi mejdunarodnimi organizasiyami.

Odnim iz klyuchevix rezultatov dekabrskogo zasedaniya SMID stalo prinyatiye obnovlennogo Kataloga mer doveriya SVMDA. Krome togo, utverjden dokument o modalnostyax realizasii mer doveriya, kotoriy znachitelno povisit ix effektivnost i prakticheskuyu otdachu. Eti shagi demonstriruyut stremleniye stran-chlenov ukreplyat sotrudnichestvo i vzaimodeystviye.

Sudya po prioritetam, otrajennim v videnii predsedatelstva Azerbaydjana, pyat klyuchevix izmereniy sotrudnichestva obretut novuyu dinamiku, a ix prioritetnie napravleniya poluchat noviy impuls blagodarya innovasionnomu i konstruktivnomu podxodu vashey strani.

Ubejdeni, chto pod aktivnim i progressivnim liderstvom Azerbaydjana SVMDA prodoljit ukreplyat svoy status unikalnoy platformi doveriya, vzaimodeystviya i sozidatelnogo sotrudnichestva v Azii.

- V 2022 godu bilo ob’yavleno o nachale preobrazovaniya SVMDA v polnosennuyu regionalnuyu organizasiyu. Kogda mojno ojidat zaversheniya etogo prosessa?

- Deystvitelno, transformasiya stala sentralnoy temoy i strategicheskoy selyu zavershivshegosya kazaxstanskogo predsedatelstva, poluchiv podderjku vsex gosudarstv-chlenov SVMDA. Prinyatiye Astaninskogo zayavleniya o transformasii na shestom Sammite SVMDA v Astane (13 oktyabrya 2022 goda) stalo istoricheskoy vexoy v razvitii organizasii. Danniy dokument zalojil osnovu dlya strukturirovannogo, inklyuzivnogo i prozrachnogo peregovornogo prosessa, napravlennogo na postepenniy preobrazovaniye SVMDA v polnosennuyu regionalnuyu mejdunarodnuyu organizasiyu.

Prezident Kazaxstana Kasim-Jomart Tokayev zayavil, chto mi ne sozdayem novuyu organizasiyu, a perexodim na noviy etap institusionalnogo razvitiya. Gosudarstva-chleni SVMDA rassmatrivayut transformasiyu kak evolyusionniy prosess i ne ustanavlivayut iskusstvennix srokov dlya yego zaversheniya.

Tak, naprimer, v ramkax realizasii resheniy shestogo Sammita SVMDA bila razrabotana Dorojnaya karta transformasii, odobrennaya na zasedanii SMID SVMDA v Nyu-Yorke (21 sentyabrya 2023 goda – prim.).

Etot dokument opredelyayet 8 klyuchevix napravleniy reform, vklyuchaya razrabotku ustava organizasii, izucheniye novix oblastey sotrudnichestva, sovershenstvovaniye realizasii mer doveriya, obnovleniye Pravil proseduri i Polojeniya o vneshnix svyazyax SVMDA, a takje reformi, svyazannie s rolyu Generalnogo sekretarya, mejdunarodnim statusom Sekretariata, byudjetom i upravleniyem chelovecheskimi resursami.

V period predsedatelstva Kazaxstana SVMDA uje osushestvil klyuchevie institusionalnie reformi, vklyuchaya sozdaniye Soveta glav gosudarstv i pravitelstv SVMDA, Soveta ministrov inostrannix del SVMDA i vvedeniye doljnosti Generalnogo sekretarya. Zavershena rabota po sovershenstvovaniyu modalnostey osushestvleniya mer doveriya. Nachata rabota nad proyektom Ustava i obnovlennimi Pravilami proseduri. Prakticheski zavershena rabota nad popravkami v soglasheniye so stranoy prebivaniya, napravlennimi na ukrepleniye mejdunarodnogo statusa organizasii.

V ramkax transformasii Azerbaydjan, sleduya prinsipu preemstvennosti, sosredotochit usiliya na 3 klyuchevix napravleniyax: soglasovaniye yuridicheski obyazivayushego Ustava organizasii, dalneyshee institusionalnoye ukrepleniye i finansovaya avtonomnost organizasii.

Povtoryus, chto samoy vajnoy zadachey predsedatelstva Azerbaydjana stanet uspeshnoye zaversheniye peregovornogo prosessa po transformasii prinyatiyem Ustava SVMDA na sleduyushem Sammite SVMDA v 2026 godu.

Podcherknu, chto Azerbaydjan, kak i mnogiye drugiye gosudarstva-chleni SVMDA, rassmatrivayut transformasiyu ne tolko kak prosess institusionalnogo ukrepleniya, no i kak neprerivnuyu rabotu vo vsex izmereniyax i tematicheskix napravleniyax, napravlennuyu na oshutimie rezultati dlya gosudarstv-chlenov, vklyuchaya povisheniye prakticheskoy otdachi ot raboti institutov SVMDA i meropriyatiy v ramkax mer doveriya.

Mi uvereni, chto pod rukovodstvom Azerbaydjana budut dostignuti konkretnie i effektivnie rezultati, ukreplyayushiye rol SVMDA kak vajnoy mnogostoronney platformi.

Xochu dobavit, chto v xode nashego nineshnego vizita v Baku bilo provedeno bolshoye kolichestvo vstrech s azerbaydjanskoy storonoy po podgotovke k Sammitu v 2026 godu i vneocherednomu zasedaniyu SMID v 2025 godu i soderjatelnomu planirovaniyu raboti vsex rukovodyashix i konsultativnix organov SVMDA i Sekretariata dlya effektivnoy realizasii azerbaydjanskix prioritetov.

V chastnosti, Sekretariat podgotovil podrobnuyu dorojnuyu kartu s konkretnimi planami raboti po vsem napravleniyam na ves dvuxletniy period Azerbaydjanskogo predsedatelstva. Sekretariat SVMDA, budet prilagat vse usiliya dlya nasisheniya povestki, predlojennoy Azerbaydjanom, konkretnimi i znachimimi meropriyatiyami.

- Spasibo za intervyu.


Matnda xatolik topsangiz, o‘sha xatoni belgilab, bizga jo‘nating (Ctrl + Enter)

Bo'limga tegishli qiziqarli xabarlar

Fikr bildirish uchun qaydnomadan o'tishingiz so'raladi va telefon rakamni tasdiklash kerak buladi!

Ozod etilgan isroillik asirning so‘zlari ko‘pchilikni hayratlantirdi: "Safingizda bo‘lishni istardim"

Фаластин қаршилик ҳаракати томонидан асирга олинган ва кейинчалик озод қилинган яҳудий Александр Турбонов тутқунликда бошидан ўтказганлари ҳақида ҳайратланарли баёнот берди.

Bir vaqtlar okeanning eng kuchli yirtqichi deb hisoblangan "Ulkan oq akulalar" endi yangi xavfli tahdid bilan yuzma-yuz kelmoqda

Йиллар давомида улкан оқ акулалар океанларда бехавотир ҳукмронлик қилган. Бироқ, вазият ўзгарди - кутилмаган йиртқич уларни жарроҳлик аниқлигида нишонга олмоқда.

Kremlning g‘alati bayonoti

Музокаралар томони ҳатто имзоланган келишувларни ҳам бажармаётган вазиятда Москва қандай ҳаракат қилиши керак?" деган саволга жавоб берар экан, Песков шундай деди...

Amerikaliklar Zelenskiyga bir soat vaqt berdi

14-16 февраль кунлари бўлиб ўтган Мюнхен хавфсизлик конференциясида Қўшма Штатлар яна "ҳарбий ёрдам эвазига қарзни узиш сифатида" Украина ресурсларини қазиб олишни назорат қилишни талаб қилган.

Zelenskiy Putinga yer ayirboshlashni taklif qildi

Бу ҳақда “Politico” нашри ёзган.

Rossiya televideniyesi armiya Shimoliy koreyaliklarni "tugatib qo‘yganini" aytdi, "yangi to‘da" kutilmoqda

Россия давлат телевидениесидаги Кремль тарғиботчиси Шимолий Корея аскарлари Украина билан урушда иштирок этаётганини тан олди.

Pezeshkian AQSh va Isroilni qo‘rqitdi

АҚШ ва Исроил Эронга зарба беришга журъат этса, Эрон юз баробар кўпроқ ядро объектлари қуради.

Xonanda Shirin Abdullayeva olamdan o‘tdi

Ширин Абдуллаева наманганлик энг бой инсонлардан бири Баҳодир Абдуллаевнинг кичик қизи эди...

AQSh o‘zi uchun eng katta xavfni e’lon qildi

Бу ҳақда Штутгартда журналистлар билан суҳбат пайтида Қўшма Штатлар мудофаа вазири Пит Хегсет маълум қилди.

"Dahshatli raqib" - Oleksandr Usik o‘zining eng kuchli raqibi nomini aytdi, bu Tayson Fyuri yoki Entoni Joshua emas

Айнан шу сабабдан Усик "Del Boy"ни ўзининг энг кучли рақиби сифатида алоҳида таъкидлайди.

Geologlar ulkan oltin zaxirasini topib oldi

Узоқ вақт ер остида яшириниб ётган кон яқинда топилди ва ундаги олтин миқдори ҳайратланарли даражада кўп эканлиги аниқланди.

Aktrisa Feruza Normatova kiberbullingga uchradi

Бунақасига биринчи марта дуч келишим. Қип-қизил кибербуллинг, мен ҳатто маниакал кибербуллинг деган бўлардим.

O‘zbekistonda pensiya va nafaqalar miqdori oshirilishi mumkin

Жорий йилнинг 4 февралида Статистика агентлиги «2024 йил декабр ойида ўтган йилнинг май ойига нисбатан ҳисобланган истеъмол нархлари индексидан келиб чиқиб, 2025 йил учун ҳисобланган минимал истеъмол харажатлари (МИХ) қиймати бир ойда киши бошига 669 минг сўмни ташкил этгани»ни маълум қилди.

Ruslar mitingga chiqdi

"Бироқ биз доимо: "Сизлар учун пул йўқ", деган гапни эшитамиз".

Olimlar yadro qishidan omon chiqa oladigan beshta davlatni sanab o‘tishdi

Тадқиқотчиларнинг фикрича, Австралия, Янги Зеландия, Исландия, Вануату ва Соломон ороллари аҳолиси омон қолиши мумкин.

Erning ichki yadrosi 15 yildan keyin to‘xtaydi — olimlar

Ернинг ички ядроси 15 йилдан кейин тўхташи мумкин, Nature бу ҳақда олимларнинг баёнотига асосланиб хабар берди.

Evropa yetakchilari Makronning Ukraina bo‘yicha favqulodda sammitida janjallashdi

Бу ҳақда Financial Times нашри хабар бермоқда .

AQSh va Rossiya Zelenskiyga qarshi chiqdi

Украина президенти Владимир Зеленский Украина тақдири муҳокамасидан четлаштирилди.

Surxondaryoda ayol va bolasi o‘ldirilib, uyi yoqib yuborildi

Мазкур ҳолат юзасидан жиноят иши қўзғатилиб, ҳозирда дастлабки тергов харакатлари олиб борилмоқда, дея маълум қилди Бош прокуратура.

Rossiyaga qarshi sanksiyalar AQShga qanchaga tushdi?

Унга кўра, Байден маъмурияти Россия иқтисодиёти ҳақида нотўғри тасаввур уйғотган, аслида эса санкциялар АҚШнинг ўзига кўпроқ зарар етказган.

AQSh Turkmanistonga aylanib bormoqda: Trampning tug‘ilgan kunini bayramga aylantirishni xohlashmoqda

Республикачилар Трампнинг туғилган кунини федерал байрам сифатида эътироф этишни таклиф қилмоқда. Республикачилар партиясидан сайланган конгрессменлар президент Трампга содиқликларини амалда исботлашга шошилмоқда.

Italiyaning Savona portida neft tankerida portlashlar sodir bo‘ldi

Газетанинг ёзишича, Seajewel номли нефт танкери юкни тушириш жараёнида портлаган.

Tramp Kiyevni iqtisodiy mustamlakaga aylantirmoqchi

Олдинроқ, АҚШ президенти Дональд Трамп Украинага нодир ер элементларини АҚШ ёрдамига алмаштиришни таклиф қилганди. The Daily Telegraph нашрининг ёзишича, Трампнинг ушбу шартлари «Германия ва Японияга 1945 йилдаги мағлубиятидан кейин қўйилган молиявий санкциялардан ҳам ёмонроқ».

Putin uchun fojia: Suriyada Rossiyaning asosiy aviabazasi sharmandali zarbaga uchradi

Путин Африка операциялари учун муҳим логистика нуқтаси бўлган Латакиядаги ҳарбий база устидан назоратни сақлаб қолишга интилмоқда.

Zelenskiy: Rossiya men bilan muzokaralar o'tkazish “oson emas”ligini yaxshi biladi

Украина ҳеч қачон ўз ҳудудининг бир қисмидан воз кечмайди...

G‘arbiy Afrikada nima uchun bunchalik ko‘p oltin bor?

Ғарбий Африка асрлар давомида машҳур олтин қазиб олиш маркази бўлиб келган. Бу ҳол қадимги Гана империясига бориб тақалади. Мазкур империя ўзининг бой захиралари ва ривожланган савдо тармоқлари туфайли "Олтин мамлакати" номини олган.

Jiruning AQShdagi uyidan yarim million yevrolik soatlar o‘g‘irlab ketilgan

Лос-Анжелесда Оливье Жирунинг уйи талон-тарож қилинди.

Turkiyada shartli kirish tartibi bekor qilindi — Bosh konsulxona

Туркия 2025 йил февралдан бошлаб шартли кириш (şartlı giriş) тартибини бекор қилди. Бу ҳақда Ўзбекистоннинг Истанбулдаги Бош консулхонаси хабар берди.

Turkiyada PKKga aloqadorlikda gumon qilingan 282 kishi hibsga olindi

Бу ҳақда мамлакат ички ишлар вазири Али Ерликая “Х” ижтимоий тармоғида маълум қилди.

Rossiya Google'ga YouTube'da rus qo‘shinlariga taslim bo‘lish yo‘llarini ko‘rsatgan video uchun jarima soldi

Россия бир неча йиллардан буён хорижий технология платформаларига ноқонуний деб ҳисоблайдиган контентни, жумладан Украинадаги уруш ҳақидаги "сохта" деб атаётган маълумотларни олиб ташлашни буюриб келмоқда.

Rossiya G‘arbda qotilliklar uchun maxsus xizmat tashkil etdi

Россия ҳокимияти Ғарб мамлакатларида қотиллик ва қўпорувчилик ҳаракатларини амалга ошириш учун янги махфий разведка хизматини тузди.

G‘azoda tinchlik rejimini saqlab qolish uchun sa’y-harakatlar davom etayotgan bir paytda Isroil dronlari Livanga zarba berdi

19 январда бошланган Ғазодаги тинчлик режимини сақлаб қолиш ҳаракатлари давом этаётган бир пайтда Исроил Ливаннинг Сидон шаҳрида дрон зарбаси натижасида бир кишини ўлдирди.

“Hizbulloh” isroilga muhlat berdi

У “ҳеч қандай баҳона” йўқлигини маълум қилди.

Xitoyda sobiq amaldor o‘lim jazosiga mahkum etildi

Собиқ амалдор айбига иқрор бўлди ва ўзлаштирган 34 млн доллар ундан ундирилди.

Sirdaryoda yong‘in bo‘lgan uydan 3 bola qutqarib qolindi

Маълум қилинишича, ҳодиса жойига зудлик билан ёнғин-қутқарувчилари етиб борган. Улар ёнғинни соат 14:37 да тўлиқ ўчирган.

Hindistonda vokzaldagi tiqilinchda 18 kishi halok bo‘ldi

“Яна 15 киши жароҳатланган. Уларнинг аксарияти барқарор ҳолатда бўлиб, ортопедик жароҳатларга эга”, – дейилади хабарда.

O‘zbekistonda sement ishlab chiqarish ko‘paydi

Статистика агентлиги маълумотларига кўра, Ўзбекистонда 2024 йилнинг январ–декабр ойларида йирик корхоналар томонидан 16 007,3 минг тонна цемент ишлаб чиқарилди.

AQSh deportasiyalari davom etmoqda: 335 hindistonlik uyga qaytdi

Депортация қилинган ҳиндистонлик муҳожирларни олиб кетаётган АҚШнинг учинчи ҳарбий C-17 транспорт самолёти Ҳиндистон шимолидаги Панжоб штатига етиб келди.

"Evropaning dahshatli tushi..."

Хавфсизлик бўйича Мюнхен анжумани Европнинг даҳшатли тушга айланди, деди форум раҳбари Кристоф Хойсген ва йиғлаб юборди.

AQSh Ukrainaga Xitoy qo‘shinlarini yubormoqchi

Бу ҳақда Эcономист газетаси манбаларга таяниб ёзмоқда.

"Европанинг даҳшатли туши..."

Хавфсизлик бўйича Мюнхен анжумани Европнинг даҳшатли тушга айланди, деди форум раҳбари Кристоф Хойсген ва йиғлаб юборди.

АҚШ Украинага Хитой қўшинларини юбормоқчи

Бу ҳақда Эcономист газетаси манбаларга таяниб ёзмоқда.

Эрон Г7 давлатларининг қаттиқ танқидига учради

Бу ҳақда Г7 ташқи ишлар вазирларининг Мюнхендаги норасмий учрашуви якунлари бўйича чоп этилган ва фойдаланиши мумкин бўлган баёнотда айтиладиТАСС.

АҚШда камида 10 киши кучли бўрон оқибатида ҳалок бўлди

Ўтган дам олиш кунлари АҚШнинг аксарият ҳудудларида кузатилган кучли бўрон оқибатида камида 10 киши, жумладан, бир бола ҳалок бўлди. Айрим штатлар сув тошқинларидан азият чекмоқда, деб хабар берди CNN.

Германия Украинага тинчликпарвар кучларини юбориш шартини айтди

Депутат Готтшальк: Германия Россия билан тинчлик бўйича йўл харитасисиз тинчликпарвар кучларини юбормайди.

Австрияда одамларга пичоқ билан ҳужум қилган шахснинг "ИШИД" билан боғлиқлиги бўлган

Карнер бундай ҳужумларнинг олдини олиш учун Сурия ёки Афғонистондан келган қочқинларни оммавий текшириш режаси борлигини билдирди.

Кремль Путин телефонда қандай гаплашишини ошкор қилди

Владимир Путин телефон орқали суҳбатлашаётганда, унинг ёнида...

Исроилнинг ҳужумлари келишувга қарамасдан давом этмоқда

Бугун эрталаб Исроил дронлари Рафаҳда Ғазо секторига гуманитар ёрдам етказилишини таъминлаётган полиция машинасини нишонга олди.

Европа қўшин тўплади. Улар Украинага юборилиши мумкин

Франция ва Британия аллақачон Украинага юборилиши мумкин бўлган 25 минг кишилик ҳарбий контингентни тўплаганини Олий Рада депутати Алексей Гончаренко маълум қилди.

Руслар СССР байроқлари билан ҳужумга ўтди

Украиналиклар ҳаммани йўқ қилди...

Россияда қарияларни «мойка»да ишлатиш таклиф қилинди

Россиялик депутат қарияларни "мойка"да ишлатишни таклиф қилиб чиқди.

Перуда кўприк қулаши оқибатида 2 киши ҳалок бўлди

Бундан ташқари, кўприкда юк ташувчи фургон ҳам бўлган. Автобус ва фургон дарёга қулаган.

Австриянинг Филлах шаҳрида пичоқ билан куролланган эркак одамларга ҳужум қилди

Ҳужум натижасида 14 ёшли бола ҳалок бўлди, яна беш киши жароҳат олди.

Малидаги олтин конида ўнлаб одам ҳалок бўлди

Мали Африкада олтин ишлаб чиқариш бўйича етакчи давлатлардан бири ҳисобланади, бироқ шу билан бирга, у дунёдаги энг камбағал давлатлардан бири ҳамдир.

Сирдарёда ўқитувчини урган аёл жиннихонага жойлаштирилди

Ушбу экспертиза хулосасида қайд этилишича, фуқаро Г.Х. ақлий заифлик енгил даражаси билан хасталанган ҳамда ҳуқуқбузарликни содир этган вақтда ўз ҳаракатларига жавоб бера олмаган.

Самарқандда машина бошқариб ЙТҲ содир этган ўқувчи ҳалок бўлди

Шунда машина йўл четига чиқиб кетган ва дарахтга урилган. Оқибатда йигит оғир тан жароҳатлари олиб шифохонага ётқизилган.

Тошкентда вояга етмаган қизни меҳмонхонага олиб бориб, унга шилқимлик қилган эркак қамалди

Суд тиббий экспертизасининг 2024 йил 22 октябрдаги хулосасига кўра, қизга енгил жароҳат етказилган.

Юнусобод туманида Спарк пиёдани уриб юборди

ЙТҲ натижасида пиёда шифохонага олиб кетилиб биринчи тез тиббий ёрдам кўрсатилган

Олимлар шаҳар канализация тизимида аллигаторларнинг кўплигини кўриб «ҳайрон қолишди»

Тадқиқотчиларнинг фикрича, бу ҳолат экологик онгли шаҳар режалаштириш ишларини келтириб чиқариши мумкин.

Россия нима учун Суданда база ўрнатмоқда?

Россиянинг Порт-Судан яқинида ҳарбий-денгиз базасини ташкил этиш режаси собиқ президент Умар ал-Башир давридан, 2019 йилдан бери ишлаб чиқилаётган бўлиб, дастлабки келишув 2020 йил ноябрда имзоланган.

Россия АҚШ ва Хитой қаторига қўшилиб, Африкадаги биринчи ҳарбий-денгиз базаси учун жой белгилади

Россия Африкада ўзининг биринчи ҳарбий-денгиз базасини ташкил этиш режаларини якунлаб, АҚШ ва Хитой каби жаҳон кучлари сафида ўз ўрнини мустаҳкамлади.

Россия ҳудудларига ҳужум: саноат зонаси ёнди, аэропортлар ёпилди...

Украина дронлари кечаси Россиянинг бир неча вилоятларига ҳужум қилди.

Хитой бир вақтнинг ўзида 100 дан ортиқ одамсимон роботларни тайёрлаш марказини ишга туширди

Шанхай расман ўзининг биринчи турли хил одамсимон роботларни тайёрлаш марказини очди, бу Хитойнинг робототехника соҳасидаги муҳим ютуқ ҳисобланади.

"Даҳшатли рақиб" - Олександр Усик ўзининг энг кучли рақиби номини айтди, бу Тайсон Фюри ёки Энтони Жошуа эмас

Айнан шу сабабдан Усик "Del Boy"ни ўзининг энг кучли рақиби сифатида алоҳида таъкидлайди.

Курск вилоятидаги қаттиқ жанглар: Россиянинг йўқотишлари 20 мингга яқин аскарни ташкил этди

Россиянинг Курск вилоятидаги йўқотишлари 20 мингга яқин аскарни ташкил этади, деб билдирди Украина бош қўмондони.

Исроил фаластинликларга атайлаб қўтир юқтирган: Озод этилган фаластинликлар қийноқ ва очлик аломатларини намоён этмоқда

Фаластин маҳбуслар жамияти шанба куни озод этилган сўнгги гуруҳ ҳақида маълумот бераркан, Исроил қамоқхоналаридан озод этилган ўнлаб фаластинликларда қийноқ ва очлик аломатлари кузатилганини айтди.

Улар ҳозир қаерда? Криштиану Роналду "Олтин тўп" учун овоз берган ҳар бир футболчи билан танишинг

Криштиану Роналду тарихда "Олтин тўп" соврини сони бўйича рақиби Лионел Мессидан кейин иккинчи ўринда тургани боис, биз унинг йиллар давомидаги овозларини кўриб чиқишга қарор қилдик.

Боливияда кучли ёмғир қурбонлари сони 28 кишига етди

Бу ҳақда Фуқаролик мудофаа вазири ўринбосари Хуан Карлос Калвимонтес “Синхуа” агентлигига таяниб маълум қилди.

Хитойликлар Тошкентда байроқ кўтариб оммавий тадбир ўтказди

15 февраль куни тонгда похтахтнинг Чилонзор туманидаги Миллий боғ ҳудудида ўнлаб Хитой фуқаролари турли хил байроқ ва шиорлар билан овозини кўтариб, оммавий тадбир ўтказди. Ҳокимлик ва куч тузилмалари бундан бехабар.

2024-йилда Россиядан 90 мингга яқин муҳожир депортация қилинади

Бу ҳақда Россия Федерал суд ижрочилари хизмати директори Дмитрий Аристов маълум қилди, дея хабар беради “ТАСС”.

Тошкент вилоятида 17 ёшли бола танишини пичоқлаб ўлдирди

Оқибатда А.Г. оғир тан жароҳатлари олиб, Тошкент тумани марказий шифохонасига ётқизилган. Шифокорлар томонидан кўрсатилган муолажаларга қарамай, у жонлантириш бўлимида вафот этган.

NASA ва астрономлар хавотирда: ядро қуроли – Ерни қутқариш учун охирги умидми?

Яқинда кашф этилган 2024 YR4 астероиди Ер билан тўқнашув хавфини туғдирмоқда. Унинг хавфини ўзгартириш учун ядро қуролидан фойдаланиш зарурати пайдо бўлиши мумкин.

Telegram'да "Алишер Усмонов акцияси" номи остида фирибгарлик қилган гуруҳ фош этилди

Улар “20 млн сўмлик соврин ютиб олдингиз” қабилидаги ёлғон хабарлар тарқатиб, пул ўтказмаларини ўзлаштирган.

Украина дронлари ҳужуми туфайли Россиянинг еттита аэропорти фаолияти вақтинча тўхтатилди

Волгоград вилояти губернатори Андрей Бочаровнинг маълум қилишича, дронлардан бирининг қолдиқлари турар-жой биноси томига тушиб, бир фуқаро жароҳатланган.

Тошкентда яширин нарколаборатория фош қилинди

Тезкор тадбир давомида аввалдан кузатувга олинган шахснинг Тошкент шаҳар Юнусобод туманида ижарага олинган хонадони белгиланган тартибда ва холислар иштирокида кўздан кечирилганида, бу ерда кучли таъсир қилувчи моддаларни тайёрлашга мўлжалланган яширин нарколаборатория ташкил қилгани аниқланди

Сурхондарёда ука ўгай акасини болта билан уриб ўлдирди

Судланувчи ука Жиноят кодексининг 97-модда 2-қисмининг “в”, “ж” бандлари билан айбли деб топилиб, унга нисбатан 15 йил муддатга озодликдан маҳрум қилиш жазоси тайинланди.

Москвадаги мигрантлар меҳмонхонасида Тожикистон ва Ўзбекистон фуқаролари овқатдан заҳарланди

Беш киши шифохонага ётқизилган.

АҚШ Осиё давлатларидан келган 119 нафар мигрантни Панамага депортация қилди, улар орасида Ўзбекистон фуқаролари ҳам бор

Биз бу масалада АҚШ билан ҳамкорликда ишлаяпмиз, депортацияни тўғри амалга ошириш бўйича яқин алоқадамиз.

Чернобилга ким зарба берди?

Чернобил атом электр станциясида портлаш содир бўлди.

Мюнхендаги баён: Зеленский Трампнинг шахсий рақамини олганини маълум қилди

Зеленский Трамп билан режа муҳокама қилингандан сўнг Путин билан учрашишга тайёр эканлигини билдирди.

Германия мудофаа вазири Писториус АҚШнинг Россияга тинчлик таклифини "ноўрин" деб баҳолади

Германия мудофаа вазири Борис Писториуснинг таъкидлашича, Европа келгуси йилда АҚШнинг ёрдамисиз Украинада ишончли тарзда вазиятни тийиб туришга қодир эмас.

Германия ташқи ишлар вазири Бербок Россия билан "сохта тинчлик"дан огоҳлантирди

Германия ташқи ишлар вазири Анналена Бербок украиналиклар ва европаликлар устидан Россия билан ҳеч қандай келишувга эришиш мумкин эмаслигини таъкидлади.

Россия “Катта саккизлик”га қайтмоқчи эмас — Дмитрий Песков

Россия президенти матбуот котибининг сўзларига қўра "Катта саккизлик"га қайтиш Россияни қизиқтирмайди ва Трамп таклиф қилганига қарамасдан унга қайта аъзо бўлиш режалаштирилмаган.

Зимбабведа автобус ва юк машинаси тўқнашди. Қурбонлар бор

Йўл-транспорт ҳодисаси оқибатида 17 киши воқеа жойида, яна етти киши шифохонада жон берган.

Лос-Анжелес сув остида кетмоқда

Бу ҳақда хабар бермоқда New York Post.

Покистон жануби-ғарбида террорчилик ҳужуми: қурбонлар бор

Хабар берганидек Синхуа маҳаллий расмий маълумотларга кўра, камида 10 киши ҳалок бўлди ва олти киши яраланди.

Лондонда Қуръонни ёқиб юбормоқчи бўлган эркак калтакланди

Лондондаги Туркия консуллиги олдида Қуръонни ёқиб юбормоқчи бўлган фаолга ҳужум қилинди.

Тошкентда ўтган йили ЙТҲ оқибатида 91 киши ҳалок бўлди

Бу ҳақда Халқ депутатлари Тошкент шаҳар Кенгашининг ўлим билан боғлиқ ЙТҲларнинг такрорланишини олдини олишга қаратилган қарорида қайд этилган.

Қайси рангдаги автомобиллар кўплиги маълум бўлди

2024 йилда дунёда қайси рангдаги автомобиллар энг оммалашгани маълум бўлди. Сўнгги йилларда автоҳаваскорларнинг диди ўзгаришни бошлаб, хилма-хил, айниқса, ёрқин ранглар урфга кирмоқда, деб ёзди Motor1 сайти.

Украинанинг кутилмаган қарши ҳужуми: шиддатли жанглар давом этмоқда

Россия ҳужумлари сони камайиши фонида Украина армияси қарши ҳужумларни фаолроқ олиб бора бошлади.

НАТОнинг асосий аъзоси 5 йил ичида Европада катта уруш бўлиши мумкинлиги ҳақида огоҳлантирди

Агар Кремль АҚШни Европадаги иттифоқчиларига ёрдам беришга тайёр эмас деб ҳисобласа, Европа уруши хавфи янада кучайиши мумкин.

Ғарбий Қирғоқда Исроил ҳарбий тажовузи давомида камида 380 нафар фаластинлик қамоққа олинди

PPS маълумотларига кўра, сўнгги 24 кун ичида Женинда камида 150 нафар фаластинлик қамоққа олинган.

Даҳшатли Сир: Хитойнинг ядро сув ости кемасининг Ғарбни таҳдид қилиш имкониятлари

Пекин Тайванга бостириб кирган тақдирда, Хитойнинг ядровий ҳарбий кемаси АҚШ ҳарбий аралашувини бартараф этиши мумкин, деб таъкидлади эксперт.

Тайвандаги савдо марказида портлаш юз берди

Портлаш оқибатида камида 5 киши ҳалок бўлган, яна 20 киши жароҳат олган. Бино ва ҳудуддан 235 га яқин одам эвакуация қилинган.

Асаднинг ўғли оиласининг Суриядан қочиши ҳақида айтиб берди

Ағдарилган Сурия президенти Башар Асаднинг ўғли Ҳофиз Асад Телеграмда видео жойлади ва унда кўрсатилган ижтимоий тармоқдаги саҳифа ҳақиқатан ҳам ўзига тегишли эканини тасдиқлади.

Италияда 200га яқин мафия аъзоси қўлга олинди

Рейдларнинг мақсади Палермо ва унинг атрофидаги мафия кланларини йўқ қилиш эди.

Самарқандда туристик автобус ағдарилиб кетди, қурбон бор

Аниқланишича, автобус ҳайдовчиси Cobalt русумли транспорт воситасининг ҳолатини инобатга олмасдан тезликни меъёридан ошириб юборган ва тормозни кескин равишда босган

Триллион тонна оғирликдаги айсберг Буюк Британия оролларига хавф солмоқда

Маълум бўлишича, 1986 йилда Филчнер музликларидан ажралиб чиққан дунёдаги энг катта А23а айсберги узоқ давом этган турғунликдан сўнг ҳаракатини давом эттирди.

Наманганда пиёдани уриб, қочиб кетган қора Gentra топилди

Ушбу ҳолатни содир этган шахс Наманган шаҳри ҳудудида яшовчи 1997 йилда туғилган фуқаро экани аниқланган.